Záhreb/Bratislava
4. novembra (TASR) - Rómčina je indoárijský jazyk, ktorý patrí do
indoeurópskej jazykovej vetvy. Hovoria ňou Rómovia najmä v Európe, ale
aj v Ázii. Pred 15 rokmi, v roku 2009 na konferencii o rómskom jazyku v
Záhrebe vyhlásili lingvisti, pedagógovia a lídri rómskych organizácií z
15 európskych krajín 5. november za Medzinárodný deň rómskeho jazyka.
Začiatok odhaľovania indického pôvodu rómskeho jazyka sa viaže k 18.
storočiu, keď István Vályi, ktorý pochádzal z okolia dnešného Komárna,
odišiel do Holandska študovať teológiu. Tam sa zoznámil so študentami z
Indie a z rozhovorov s nimi zistil, že jazyk, ktorý od nich počul bol
podobný jazyku Rómov z jeho rodného kraja.
Oficiálne bola rómčina zaradená do skupiny indoeurópskych jazykov v roku
1782 a zaslúžil sa o to nemecký lingvista Johann Christian Rüdiger. K
významným osobnostiam v tejto oblasti patril aj nemecký kultúrny
historik Heinrich Grellmann, ktorý urobil systematické porovnávanie
rómčiny s novoindickými jazykmi.
Dokazovanie, že rómčina patrí do rodiny indických jazykov, pokračovalo
aj v 19. storočí zásluhou nemeckého lingvistu Augusta Fridricha Potta,
ktorý v roku 1844 vypracoval prvú vedeckú, historickú a komparatívnu
štúdiu rómčiny.
Sťahovanie Rómov z Indie či Pakistanu smerom na západ sa začalo
približne v 10. storočí. Počas cesty do Európy Rómovia preberali slová z
perzštiny, z arménčiny a mnoho gréckych slov. V 14. storočí, keď sa
objavili už na území dnešného Srbska a Chorvátska, bol rómsky jazyk
silne ovplyvnený gréčtinou.
Neskôr rómčinu silne ovplyvnili slovanské jazyky, ale aj rumunčina,
maďarčina, nemčina a na juhovýchode Európy tiež turečtina. Rómčina je
výrazne živá vo východnej, v juhovýchodnej a v strednej Európe. V
súčasnosti žije najviac Rómov vo východnej Európe, a to na Slovensku, v
Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Macedónsku a Srbsku.
Myšlienka určiť 5. november za deň rómskeho jazyka sa zrodila v roku
2008 v hlavnom meste Chorvátska v Záhrebe pri prezentácii
rómsko-chorvátskeho a chorvátsko-rómskeho slovníka, ktorého autorom bol
Veljko Kajtazi. Počas prezentácie predstavitelia rómskej komunity z
celého sveta a reprezentanti chorvátskeho verejného života podpísali
chartu, ktorá vyhlásila 5. november za Deň rómskeho jazyka v Chorvátsku.
O rok neskôr sa opäť v Záhrebe začala 3. novembra 2009 (trvala do 5.
novembra) konferencia o rómskom jazyku, na ktorej účastníci, ale aj
predstavitelia Medzinárodnej rómskej únie a Chorvátskeho združenia pre
vzdelávanie Rómov "Kali Sara" prijali deklaráciu so žiadosťou o
uznanie 5. novembra ako Medzinárodného dňa rómskeho jazyka vo všetkých
krajinách, kde žijú Rómovia. Na žiadosť Chorvátska v roku 2015 uznalo aj
UNESCO 5. november ako Medzinárodný deň rómskeho jazyka.
Oficiálne zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných
národnostných menšín žijúcimi na Slovensku sa uskutočnilo 29. júna 2008.
Väčšina výskumov súvisiacich s rómskym jazykom sa na Slovensku
realizuje na Prešovskej univerzite a Univerzite Konštantína Filozofa v
Nitre. Rómčina sa vyučuje aj na niektorých základných a stredných
školách prevažne na východnom Slovensku. Rómčina sa na Slovensku používa
aj v literatúre a tiež v médiách.
Rómovia na Slovensku hovoria tromi hlavnými dialektmi - dialektom
rumungro Rómov, dialektom olašských Rómov a maďarských Rómov a viacerými
subdialektmi. Výraznú jazykovú prevahu majú Rómovia pôvodom z
východného Slovenska, a preto sa východoslovenský dialekt stal aj
základom pre gramatiku a slovník s frazeológiou a prehľadom gramatiky,
ktorý bol vydaný v roku 1991. Východoslovenská rómčina tvorí aj základ
pre Učebnicu slovenskej rómčiny a Kľúč k učebnici slovenskej rómčiny,
ktoré vyšli v roku 1999 v rómsko-českej verzii.